Tak si sedím doma a smrkám do kapesníkov, meriam si teplotu a preklínam svoj imunitný systém, kým si moji spolužiaci prezerajú Bazilique du Sacré-Coeur, Cathédrale Notre-Dame a fotia si Eiffelovku. Síce do Paríža som z finančných dôvodov nemohla ísť tak či tak, radšej by som sa pridala k tej menej majetnej časti spolužiakov, ktorá je aspoň zdravá a dnes pomáha školníkovi hrabať trávu atď. Viete, lezie mi to na nervy. Polroka som bola chorá úplne nonstop, lebo doktori ma akosi nevedeli vyliečiť a teraz keď konečne moje staré problémy pominuli, prišli nové. Síce je to len chrípka, ale človek by sa už aj celkom potešil takému dňu, v ktorý by nemusel do seba nadžgať 4 druhy liekov :D Fakt sa začínam cítiť ako hypochonder.

Už pár dní sa vám snažím napísať milý denníčkový záznam. Akosi mi to však nejde, preto sa musíte zmieriť len s básničkou, ktorú si niektorí už stihli prečítať na AOT.

Noc prichádza, zas a znova...
Prosba, čo je soľou do rany.
Hľadám tie správne slová,
no niečo vo vnútri mi bráni
pripustiť, že nespĺňam žiadosť
nechať ti otvorené brány
môjho srdca s odpustením.
Príliš to bolí, prepáč, mám dosť
tvoja bolesť je i mojou, ver mi
raz ustúpim, s tvojim dovolením
strasiem výčitky, no nenájdem radosť.
Ten pocit ti bude navždy verný -
- pocit víťazstva a s mojim pochopením,
získaš zas krídla a svoju mladosť,
zdravie a stratený hlas operný
kým si zotriem slzu a odletím
hľadať alternatívu, možnosť,
život, čo má základ pevný
postavený na tom, čo bolo predtým.

Samozrejme, ako druháčka na gymnáziu, ktorá vie od ôsmych rokov čo by chcela vo svojom živote vykonávať, môžem mať jeden jediný problém: ďalšia možná a nečakaná zmena v slovenských maturitách.

Už v septembri som sa zmierila s tým, že budem maturovať z angličtiny B2, ktorá vraj tento rok bola až na úrovni C1 (názor istej profesorky). Veď jazyk by sme mali ako gymnazisti ovládať lepšie ako naši kamaráti zo škôl, ktoré sú "pod nami". Jazyk je niečo, čo sa nám do života rozhodne zíde, je to pre nás budúcnosť a prepáčte, ale skutočne si nemyslím, že na gymnázium patrí človek, ktorý neovláda dobre angličtinu.

Teraz sa však ministrom školstva stal pán D. Čaplovič. Jeho návrhy mi boli doposiaľ veľmi sympatické. Áno, v školstve sa jednoducho musí spraviť poriadok. Avšak jeho nový návrh je vrcholne nefér voči súčasným študentom gymnázií.

Ak neviete o čo ide, pán minister navrhol, aby bola pre gymnazistov povinná maturita z matematiky a to už pre súčasných druhákov. Tak si to zrátajme. Slovenčina, Angličtina B2, Voliteľný predmet 1, Voliteľný predmet 2, Matematika - pre každého gymnazistu.

Samozrejme, sme gymnazisti, mali by sme to zvládnuť. Ak už tá maturita z matematiky bude, nepomôžeme si, jednoducho to budeme musieť zvládnuť. Avšak táto správa ma veľmi zarazila, lebo matematika mi nejde, nikdy s ňou neplánujem narábať, keďže plánujem maturovať z nosky a dejepisu a inak ma baví slovenčina, angličtina a francúzština, ktorá je asi mojim najobľúbenejším predmetom. Z chémie, matematiky a fyziky mi naskakuje husia koža, sú to predmety, ktoré mi jednoducho nejdú.

Na gymnázium som sa rozhodla ísť, lebo som chcela získať všeobecné vedomosti, chcela zmúdrieť, no v prvom rade - vravela som si, že to bude ideálne pre štúdium žurnalistiky po skončení strednej školy.
Keby viem, že na gymnáziu budem musieť maturovať z matematiky, určite by som svoje rozhodnutie ísť tam ešte zvážila. No keby viem, že nás budete chcieť pripraviť o dva roky z prípravy z povinného maturitného predmetu, rozmyslela by som si to ešte šesťkrát.

Ide mi všetko, čomu sa venujem, naozaj, všetko zvládam, ale matematika je predmet, ku ktorému nemám kladný vzťah, ktorý ma zdržuje v štúdiu jazykov a ostatných vecí, ktoré budú pre mňa v živote oveľa dôležitejšie, ako vypočítanie nejakých integrálov a zakreslenie funkcií.

Viem alebo skôr dúfam, že s matematikou v budúcnosti nebudem mať nič spoločné, pokiaľ pôjde o veci ťažšie ako je násobenie, delenie a vypočítanie nejakých úrokov.

Tým, že ma donútite z nej maturovať, drahý pán minister, mi tú matematiku len viac zhnusíte a budete ma brzdiť v tom, aby som sa učila to, čo je pre mňa dôležité, v tom, v čom chcem byť skutočne dobrá. Som presvedčená o tom, že na tom tak sú všetci - jednoducho tí, ktorí chcú v budúcnosti pracovať s matematikou, si ten seminár z matematiky dajú a nakoniec z matematiky aj úspešne zmaturujú.

Samozrejme, ak tento návrh prejde, ak ho schvália, budeme voči tomu rozhodnutiu bezmocní, no aký to bude mať zmysel pre Slovensko? Tým, že nám tú matiku nanútite, nezískate viac odborníkov v tejto oblasti. Získate len ľudí, ktorí nebudú na konci gymnázia tak dobrí napríklad v chémií a biológií ako by mohli byť, pretože na ich úkor sedeli hodiny nad matematikou, ktorú ste im nanútili.

No hlavné dve hlavné veci, na ktoré som chcela týmto článkom poukázať sú: 1.) Nemôžete myslieť vážne to, že by sa maturita z matematiky týkala už tohtoročných druhákov. Je to nefér, ako pre nás, tak aj pre prvákov (samozrejme, pre druhákov omnoho viac). Na gymnázium sme išli s tým, že vieme do čoho ideme. Keby aspoň vieme od prvého ročníka, že matematika bude maturitným predmetom, bolo by to iné. No oznámiť nám to na konci druhého ročníka? Vlastne na doučenie sa všetkého z matematiky nám dávate úbohý rok. Berte na vedomie, že my popri tej matike budeme mať ďalšie 4 maturitné predmety (angličtinu na vyššej úrovni) a dokopy nejakých 16 predmetov, z ktorých musíme prechádzať.

Keby na to máme viac ako rok a niekoľko mesiacov, budiš. Ale toto je voči nám dosť nefér.

2.) Samozrejme, zvýšime tým kvalitu gymnázií avšak prečo by sa malo na ostatných školách maturovať tak ľahko oproti gymnáziu? Bolo by prístojné, keby rovnako zredukujeme aj počet ľudí, ktorí budú mať maturitné vzdelanie získané napríklad na odborných školách a obchodných akadémiách. Jednoducho by sa mali aspoň v nejakej miere zvýšiť nároky aj na študenta inej školy, ako je gymnázium.

Isté je len to, že poriadok v školstve sa v tejto krajine jednoznačne musí spraviť, no treba podstúpiť také opatrenia, ktoré budú fér voči všetkým.

Témnou tohto týždňa je svetlo. Teda, o tom by som vám mohla porozprávať kopu vecí :D Veci o svetle a svojom osobnom živote si nechám pre seba, lebo by som si ešte svoje milované svetlo taktorcha znechutila, keby sa nad tým zamýšľam. A to nechcem, pretože svetlo a tma sú jednými zo základných motívov, ktoré používam pri písaní - jednoducho ich kontrast je pre mňa veľmi dôležitý. A preto pre mňa nebol problém vyhrabať báseň, ktorá by slovo "svetlo" obsahovala. Dúfam, že to, že som sa unúvala označiť tento článok "Témou týždňa" mi prinesie aspoň jeden komentár navyše ;)

Prvá báseň, ku ktorej vám poriadne nemám čo povedať. Možno len to, že vznikla pred pár mesiacmi. A to, že aj keď je trocha smutná, nie je to preto, že by som bola smutná ja. Áno, napriek tomu, že som konečne našla svoje šťastie, mávam depky, to by som nebola ja :D Vždy si nájdem nejaký dôvod. Napríklad ten, že sa bojím, že o svoje šťastie prídem. A asi preto stále tvorím takéto básne. Keď som bola nešťastnám tvorila som básne o šťastí, keď som šťastná, tvorím o nešťastí. To som celá ja. Na to, že som nemala spočiatku čo povedať, som sa dosť rozkecala, však? :D Hlboko sa ospravedlňujem. Dávam vám priestor na prečítanie si mojej básne a ako vždy, čakám kritiku ;)

Tak toto je môj prvý pokus o napísanie článku na tému týždňa. Táto téma sa mi dosť páčila, ja viem, že som veľa krát odbočila a že ten článok je v konečnom dôsledku úplne otrasný, ale za pokus to stálo :)

Sloboda slova je niečo, čo neodmysliteľne patrí k demokracií. Je to sloboda prejavu, sloboda mať svoj názor a sloboda vysloviť ho. Myslím, že každej osobe, ktorá má viac ako dvanásť rokov (prepáčte, uvedomelí ne-teenageri) je viac ako jasné, že sloboda slova nie je tak úplne slobodná.